Radbruchovo dedičstvo, no a prečo by nemala byť zakázaná Kotlebova strana...

Autor: Tibor Nemčok | 10.3.2016 o 14:13 | (upravené 10.3.2016 o 17:58) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  818x

Kde bolo tam bolo, alebo keď aj také brownies, má mať právo byť v parlamente, či ako sa zahrám na diablovho advokáta...

V predchádzajúcich dňoch sme si čo to povedali o prezidentovom nešťastnom kroku, a o ešte neštastnejšom výsledku volieb, ale aj o slonovi v miestnosti okolo ktorého každý potichu prešľapuje a tvári sa,  že to nie je slon, ale kus nábytku. Dnes sa ale zahrám tak trochu na diablovho advokáta.

 

Kotleba sa poučil zo svojej predošlej strany, no a dnes sa dá povedať, že je omnoho vyzrelejší v tomto ohľade. Pri najlepšom sa objavujú skutočné náznaky ideológie jeho strany iba v úlomkoch rôznych komentárov jej podporovateľov ale aj členov, no a najhoršom v drobných provokáciach, kedy sa konanie strany a jej predsedu dá interpretovať na viac než iba jeden spôsob. Cynicky si k tomu dopomôžem práve Radbruchovou formulou, ktorá je pozostatkom denacifikačnej politiky v Nemecku po druhej svetovej vojne. Formula je v podstate jeden z najzákladnejších fundamentov, okolo ktorých sa pohybuje naše dnešné právo. Zjednodušene nám hovorí o tom, že ak sa stane právo tak nespravodlivým, že presiahne mieru spravodlivosti za jej obzor, má byť také právo zavrhnuté a nahradené onou spravodlivosťou.

 

Môžeme sa preto prieť, o to, či má byť spravodlivosť v tomto ohľade vnímaná iba z právneho hľadiska, alebo či sa má prihliadať aj na to spoločenské. Ak by sme sa sústredili na spravodlivosť, ako produkt aplikácie práva a právnej istoty, tak môžeme povedať, že je spravodlivým, aby bola Kotlebova strana opäť zakázaná. Ak sa ale pozrieme na spravodlivosť, ako istý politicko-spoločenský atribút, tak by sa jej zrušením, ironicky sám systém stal tým, čo sa dá označiť ako zákonné bezprávie. Podstatou oného tvrdenia je, že Kotlebova strana sa etablovala v politickom priestore vďaka voľbám, no a jej zrušenie by bolo nielen kontraproduktívnym z pohľadu politického a spoločenského, ale hlavne by to útočilo na podstatu demokracie a právneho štátu ako takého, aj napriek faktu, že by poslanci za stranu ĽS NS pravdepodobne ostali v parlamente.

 

Dá sa preto pýtať, bude spravodlivým ak príde Kotleba o svoju ďalšiu stranu, alebo je možné, aby prišiel o svoju momentálnu stranu, len preto, lebo kedysi v minulosti prišiel o ešte extrémnejšiu politickú manifestáciu svojich cieľov ?

 

V tomto ohľade Perleman konštatoval, že také súdne rozhodnutie, by nemalo byť iba o aplikácii práva, ale aj o náležitom spoločenskom odôvodnení. Je teda spoločensky prospešné, aby bola Kotlebova strana zakázaná, odpoveď je áno a nie, ale viac nie než áno. Zakázaním strany, by sme iba opäť marginalizovali problémy jej voličov, čo by spravilo zo spravodlivosti iba obyčajnú satiru. Veď napokon, koľko politikov bolo v tomto štáte odsúdených za korupciu, tak prečo by mala byť potom “odsúdená“ na zánik ďalšia Kotlebova strana, ktorá ešte zatiaľ nič svojím vládnutím nespáchala, teda nič čo by ju úplne diskvalifikovalo. Je to jednoduchá prezumpcia neviny, ktorá ponecháva Kotlebovu stranu najďalej na hrane nenávistného prejavu, no ten v tomto štáte dokázali robiť nielen politici na pôde a mimo parlamentu, ale dokonca aj zástupcovia cirkvi pri roznášaní pastierskych listov.

 

Z morálnej stránky nám tiež neprináleží rušiť Kotlebovu stranu, kedže asi len ťažko môžeme súdiť jej členov za hriechy režimov 20. storočia. Môžeme jeho stúpencov len spoločensky odsúdiť, za ich glorifikáciu či benevolenciu voči hriechom fašizmu, no nemôžeme im to zakázať, iba ak sankcionovať, v prípadoch kedy reálne porušia právo. Akokoľvek sa nám zdá ideológia za touto stranou zvrátená, je úlohou demokracie vysporiadať sa s touto stranou spôsobom, ktorý by poukázal na jej neopodstatnenosť, či nemorálnosť. Ak toto naši politici nedokážu, tak asi len ťažko si môžeme uzurpovať moc sudcu nad tým, čo je pre spoločnosť prijateľné a čo už nie. Nehovoriac o tom, že sme asi pre tú demokraciu ešte ako spoločnosť a krajina dostatočne nevyzreli, ak si ju nedokážeme obhájiť iným než silovým spôsobom, napokon takéto riešenie vecí by z nás robilo pokrytcov. No zakazovať apriori stranu, ktorá ešte reálne prakticky nedržala moc, je nielen nemorálne, ale aj nedemokratické, kedže hodnoty demokracie sa musia vedieť presadzovať aj ak to väčšine nevyhovuje. Ironickým v tomto ohľade je opätovné použitie citátu Jána Pavla II, ktorého ako som už spomenul v svojom predošlom blogu, keď v rámci svojej rétoriky predstaviteľ predmetnej strany zneužil osobu pápeža vo svoj prospech, no teraz citujem ja a v prospech strany, ktorej ideológia je minimálne na hranách právneho štátu a demokracie:

„Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšiny. “

 

Teda aby sme si to zhrnuli, v prípade ak pripustíme opätovné rozpustenie strany Kotlebu, staneme sa pokrytcami, kedže sa budeme správať ako iné totalitárne ideológie, ktorými tak ako demokratická spoločnosť opovrhujeme. Jedného dňa by sa mohlo stať, že by sme tento nástroj použili opäť, opakovane až pokiaľ by sme z politického spektra nevyhodili všetky ostatné strany, ktorých názory sú nám cudzie.

Odpoveď je teda nie. Akokoľvek sa nám to nepáči, Kotlebova politická strana sa presadila do parlamentu na základe spoločenskej objednávky, v rámci stanovených pravidiel. Nemusíme súhlasiť s jej programom, praktikami, s historickou notorietou tých, či oných z jej predstaviteľov. No podstatným je, že sa presadila v spoločnosti na základe pocitu nespravodlivosti zo systému ako celku. Jej zrušenie okrem toho by sa neprispelo len k ďalším problémom, ale hlavne by mohlo Kotlebovi pridať ďalší kredit v očiach nerozhodnutých voličov. Tento stav by tak viedol ešte k väčšej radikalizácii a väčšej podpore politikov spájaných s Kotlebom, ako by aj nahnal viac ľudí k alternatívnym zdrojom informácii po väčšie dávky toho, čo sa dnes snaží nazývať pravdou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?